Prečo prichádzame o schopných?

Pred pár dňami som sa zúčastnil na konferencii „Moderné trendy v budovaní tímu”, ktorú organizovala spoločnosť Performia. Prednášateľom bol jeden z najväčších expertov v personálnej oblasti na svete – Marten Runow zo Švédska.

Asi to nebude náhoda, že sa celkom nezávisle od môjho minulého článku „Píli vám niekto vo firme nervy?“, dotkol rovnakej témy.

A preto mi nedá, vzhľadom k spoločnej otázke a ku trefnému komentáru pani Matúsovej na prvý článok, nepodeliť sa s vami voľne o jeden jeho mnohovravný príklad:

Vaša firma je ako balón, ktorý riadite smerom k vytúženému cieľu. Máte v ňom niekoho, kto neustále robí do toho balóna diery. A balón nie a nie stúpať, dokonca ešte aj klesá.

Mnohí z nás si možno v takej chvíli povedia – „Nemôžem ho vyhodiť, lebo nemám náhradu!”. 

Pán Runow nám vtedy položil otázku – „Viete mi povedať, ako je logické toto?”

Niekto spôsobuje, že padáme a my ho necháme tento stav ešte zhoršovať? A zvyšok tímu lieta, zvláda svoje úlohy a ešte musí aj „látať diery”.

Nie, my vám neradíme za každú cenu vylúčiť z tímu každého, kto sa pomýli alebo urobí chybu. Len vám chceme ukázať, ako je dôležité mať na palube tých správnych ľudí.

Rozhodujúca je ich ochota zvládať veci a prispievať. Veď  pokiaľ vo firme (a nielen v nej) svoje úlohy ľudia poznajú, vedia to robiť a robia to, a zároveň majú ochotu preberať zodpovednosť, nemôže byť s ich riadením žiaden problém.

Môžete mať zavedené aj tie najlepšie manažérske nástroje, mať to najlepšie firemné know-how, či tie najpokrokovejšie technické vymoženosti… V skutočnosti sú to však vždy ľudia, ktorí im vdychujú život a robia ich účinnými a efektívnymi. Dajte do rúk „volovi” aj najlepší „mercedes”, urobí z neho pomalý „rebriňák„.

No a prax ešte ukázala jednu, priam hrôzostrašnú pravdu.

Keď balón padá, je zaujímavé (a nie je to náhoda), že práve tí, čo robia diery, sú prví, čo kričia: „Je nás veľa, niekto musí von!”.
Žiaľ, častokrát sú to práve tí, čo už nevládzu makať, zvládať svoje, a ešte aj dávať dušu do „látania dier”.
Nakoniec – vyskočia sami.

Preto nezabudnite, tak ako to prízvukoval aj pán Runow, ako manažéri sme tu na to, aby sme ochránili zbytok skupiny. Preto nebudeme podporovať nikoho, kto ju – vedome, či nevedome – chce zničiť.

 

 

Ak sa vám článok páčil a myslíte si, že by mohol niekoho z vašich priateľov, známych alebo obchodných partnerov inšpirovať, kliknite na zelený krúžok s obálkou a prepošlite mu tento link.