Je to už viac ako 8 rokov, keď som vždy pri návšteve u jedného svojho klienta stále počúval o neschopnosti toho istého pracovníka. Takmer všade, kde sa niečo dialo, či niečo nebolo dokončené alebo dobré, figurovalo tam práve jeho meno.
Raz sme spolu s majiteľom a jeho zástupcom boli na večeri. A počas nej sa hádam 2 hodiny bavili zas len o tom pracovníkovi a jeho „kiksoch“.
Počúval som…
Nakoniec mi to nedalo, zastavil som ich a spýtal sa:
„Koľko času denne trávite tým, že sa o ňom bavíte?“
„Hmmm, dosť , veru snáď každý deň…“
„Ok, a koľko hodín pozornosti venujete riešeniu problémov
a náprav v spojení s ním?“
„To bude ešte viac…“
„A berie to pozornosť aj iným ľuďom vo firme?“
„No jasné!“ znela rýchla odpoveď
„A vedeli by ste spočítať, koľko času vám a vašim spolupracovníkom zaberá
za mesiac tento človek?“
„Jój, to neviem, ale asi veľa, no určite dni.“
„Otázka teda je, koľko by ste vy a vaši pracovníci dokázali vyprodukovať, keby ste sa nemuseli venovať tomuto problému. Bolo by to viac ako jeho plat?“
„No to teda určite!“
„Tak potom nerozumiem, prečo ešte človeka, ktorý vám a vašim pracovníkom zaberá veľa času, neprodukuje tak, ako potrebujete,
ešte stále držíte vo firme.“
Ostali obaja chvíľu ticho….
Keď sme sa stretli opäť asi o dva týždne, ten pracovník už tam nebol. A pýtal som sa: „Ako?“.
„No,“ povedal majiteľ, „rozdelili sme si zatiaľ jeho prácu, kým nepríde nový, ustali hádky spory, stres. A vo firme nikomu nechýba.“
Od tých čias som veru, žiaľ, skoro v každej firme, kde som konzultoval, zažil takých, ktorí brali len pozornosť, a okolo nich sa šíril chaos a neistota.
Ako majitelia, z ľudského hľadiska, máme často tendenciu zachraňovať ľudí. „Veď sa snaží…“, „...má rodinu…“, „…áááá – teraz niečo urobil…“
Áno, aj to je niekedy potrebné – pomáhať. Ale všetko má svoje hranice.
Musíme si uvedomiť, že ako manažéri nezachraňujeme ľudí, ale v prvom rade oblasť vo firme, ktorá vďaka takýmto ľuďom zlyháva. A to je úloha manažéra.
Tí, ktorí denno-denne neposúvajú vašu firmu vpred, ju brzdia.
Sociálni môžeme byť, ale len tam, kde je produkcia!
Ak sa vám článok páčil a myslíte si, že by mohol niekoho z vašich priateľov, známych alebo obchodných partnerov inšpirovať, kliknite na zelený krúžok s obálkou a prepošlite mu tento link.
- Ako zvládnuť firmu v panike - 27/03/2020
- V čom by mali byť výnimoční? - 24/02/2018
- TOP 6 článkov 2016 - 13/01/2017
Vynikajúci článok, niekedy šéfovia naozaj nevidia alebo nechcú pripustiť, že s takým pracovníkom sa treba rozlúčiť.
Ahojik Filip, ďakujem. Viem že to nie je niekedy ľahké, ale tá pravda je, že aj keď to prvé podvedomie nám hovorí – kto to ale bude robiť, jednoduchšie je na čas úlohy prerozdeliť a odpadne chaos v tíme. Jedno zo základných pravidiel úspechu hovorí – za blaho kolektívu neváhaj obetovať jednotlivca.
Skvelý príspevok. Bohužiaľ, často sa s tým u svojich klientov stretávam aj ja. Akoby sa majitelia alebo šéfovia niečoho obávali. Sama som sa už aj na vlastnej koži presvedčila o tom, že vždy môže prísť niekto lepší, niekedy až neporovnateľne lepší. A firma tu stále je. Len tie slabé články alebo problémoví ľudia už nevystrájajú. Často aj vďaka vlastnej skúsenosti dodávam silu svojim klientom, aby to urobili, že svet sa nezrúti. Práve naopak. A čo je ešte navyše zaujímavé, ak máme na palube niekoho takéhoto, akoby zablokoval iným, schopnejším, na ňu nastúpiť. Netreba kalkulovať, urobím to až…, teraz sa nedá lebo… najprv musím nájsť niekoho schopnejšieho , a potom… Toto naozaj nefunguje. Treba sa rozhodnúť jednoducho takého človeka vyplýtvať. Bez akejkoľvek kalkulácie. Potom vždy príde schopnejší a lepší pracant.
Anna Matúsová, http://www.personalneporadenstvo.sk
Ahojik Anka. Ďakujem. Viem že máš s tým bohaté skúsenosti a už veľa, veľa klientom si pomohla. Tá najväčšia devíza firmy sú jej produktívni pracovníci. A akýkoľvek zádrhel jedného ohrozuje úspech skupiny. Je to ako ísť so zatiahnutou ručnou brzdou. Všetci sa namakajú a rýchlosť nie je.
Ja tiež poznám jedného pracovníka v našej firme. Myslím si, že všetci ho tak vnímajú len o tom nerozprávajú. Je to človek, ktorý robí vo firme dlhé roky , tak ako ja, ale na sebe nepracoval. Zakrpateľ. Ja som začínala ako účtovníčka a dnes som manažérka pre ekonomiku a dane a ešte personálna manažérka. Myslím si, že to nevie predýchať. Ja som otvorený človek a keď sú problémy vo firme tak o nich hovorím na porade. On to považuje za osobnú kritiku a útočí osobne. Tak to bojujeme minimálne 15 rokov. No čo už. Musí o tom rozhodnúť konateľ.
Dobrý deň pani Evka. Veľmi ma zaujal Váš príbeh. Je ťažko takto bez viac dát zaujať stanovisko. Je však pravda, že pokiaľ je niekto dlhdobo vo firme, je predpoklad, že produkoval. Všeobecne platí, že ľudia sa začnú správať tak, ako popisujete, keď stratia účely. A vtedy je potrebné konať. Tak ako píšete, Váš konateľ si musí odpovedať na 3 základné otázky – má daný človek produkt, ukončuje rozpracované veci riadne a na čas, má ku všetkému prebytočný komentár? A vie sa rozhodnúť. Existuje ešte jedna cesta – etický pohovor, ktorý Vám ukáže, či stojí za to o toho človeka bojovať. Ale to je na osobné stretnutie. To, čo môžete urobiť Vy, je spísať všetky fakty a dáta a dať ako správu z pozorovania konateľovi. Vždy totiž platí manažérske pravidlo – za blaho kolektívu neváhaj obetovať jednotlivca. Držím palce.
I’m relaly into it, thanks for this great stuff!